Príbehy

Hrdosť autora - drabble

6. března 2017 v 8:02 | Casion
V poslednej dobe na blogu trošku zanedbávam svoju tvorbu. Nebojte sa však, stále si niečo čarbem, hoci niekedy viac a inokedy menej. Prinášam vám prvé drabble v tomto roku. Verím, že vás poteší jeho optimistické a veselé ladenie. Obvykle píšem skôr melancholické drabble, ale treba aj niečo veselé, však?
Prajem vám príjemné čítanie :-)

Súvisiaci obrázok

Stíchni (drabble)

14. prosince 2016 v 17:02 | Casion
Posledné dni je aktivita menšia, ale niet sa čomu čudovať. Na vysokej škole pomaly začínajú testy, na strednje nepochybne tiež, doma treba upratovať a písať posledné listy Ježiškovi. Každopádne, v tomto článku mám pre vás drabble, ktoré v sebe nesie myslím si, že veľmi akutálnu tému. Dúfam, že sa vám zapáči :-)

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt silence

Hranica svetov (doubledrabble)

12. září 2016 v 13:50 | Casion
Po dlhšej odmlke mojej tvorby vám prinášam jedno moje drabble. Ide konkrétne o doubledrabble, teda obsahuje dvesto slov. Tentoraz v sebe skrýva aj malý príbeh a dúfam, že sa vám výlsedok bude páčiť.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt útesy
zdroj obrázku

Cesta do hôr

23. července 2016 v 8:49 | Casion
Opäť sa mi podarilo tento mesiac napísať poviedku do ročnej literárnej súťaže u Terky Mikulovej. Zadala nám nie práve najjednoduchšiu tému - Cesta okolo sveta za 62 dní. Našťastie dovolila, že môžeme použiť tému cestovania, nemusí byť okolo sveta, takže ja som sa chytila iba toho cestovania.


Cesta do hôr


Vlaková stanica bola viac menej zaplnená ľuďmi, ktorí buď niekam cestovali alebo na niekoho čakali. Rodiny s deťmi, mladí ľudia, seniori, skrátka ľudia každého veku s rôznou batožinou, elegantná pani s kufrom na kolieskách či dvaja chalani s nabalenými ruksakmi položenými pri nohách. Veľké tabule visiace zo stropu ukazovali príchody a odchody vlakov a v pravidelných intervaloch ženský hlas hlásil všetky potrebné oznamy.

Lenivé leto? Rozhodne nie!

22. června 2016 v 13:00 | Casion
Konečne sa mi podarilo napísať ďalšiu poviedku do Ročnej literárnej súťaže u Terky Mikulovej. Väčšinou v minulých mesiacoch prišiel deadline a ja som nič nemala, no teraz konečne prišiel zlom a niečom som spísala. Témou bolo lenivé leto a ja som to samozrejme poňala trochu svojsky. Tak snáď sa vám poviedka zapáči, nebojte sa, rozhodne nebude lenivá a nebude chýbať akcia :-)

Lenivé leto? Rozhodne nie!


,,Hoď sem ešte jedno pivo," zavolá mladý muž na svojho kamaráta a ten načiahne ruku do jazera, vytiahne tmavú sklenenú fľašu a bez pozerania ju hodí kamarátovi. Ten ju poľahky chytí a ozve sa nezameniteľný zvuk unikajúceho vzduchu.
,,Vďaka."
,,Súkromníci. A ja nič? Lex, daj aj mne jedno! " ozve sa mladá asi dvadsaťpäť ročná žena s hnedými vlasmi v modrých plavkách ležiaca v tieni neďalekého stromu. Lex jej hodí pivo a keďže sa začínajú ozývať ďalší členovia skupinky, s povzdychom si sadne a hodí pivo všetkým ostatným. Pri vode sa rozvaľuje sedemčlenná jednotka Mizu. Dve ženy a päť mužov, zložení z bojovníkov, obrancov, mágov a liečiteľov patria medzi zopár špeciálnych jednotiek, ktoré ešte pretrvali. V dnešnej dobe, keď vláda nepreferuje zmiešané jednotky, ale skupiny liečiteľov či bojovník patria už medzi raritu.

Opatrnosť? (drabble)

20. dubna 2016 v 16:20 | Casion
Na FB stránke blogu ste mali možnosť vybrať si aký ďalší článok by ste na blogu radi videli. Spomedzi recenzie, vtipných obrázkov a mojej tvorby vyhrala prekvapivo tvorba a tak som tu s drabble :-) Rada by som stihla ešte napísať poviedku do ročnej literárnej súťaže u Terky Mikulovej, ale neviem, či to stihnem, uvidíme...
Každopádne tu je drabble, ktoré nám približuje autora a jeho dielo.

zdroj obrázku

Čakajúca Alica (drabble)

9. dubna 2016 v 10:53 | Casion
Nedávno som čítala Zrcadlení, čo je tretí diel série Šepotání o pra-pra-pravnučke Alice z Krajiny Zázrakov a tak nejak mi prišlo na um toto drabble.

Dar

18. března 2016 v 18:00 | Casion
Tohtomesačnou témou od Terky Mikulovej je darček pre čitateľov. Takýmto darčekom je v podstate každá poviedka pre čitateľov blogu (teda dúfam), i keď ja som to vzala aj trošku inak. Táto poviedka zobrazuje príbeh, v ktorom hlavná postava dostane krásny darček. Čítajte a dozviete sa aký :-)



Marcová obloha je zatiahnutá sivou oponou, ktorú jarné slnko ešte neprerazilo a tak deň vyzerá akosi sivo a pochmúrne, akoby mu niekto ukradol farby a on teraz kráča v sivom rúchu. Studený vietor fúka akoby mu za to platili prémie a tak som už vzdala snahu odhrnúť si bledé vlasy z tváre. Nechám ich nech sa s nimi vietor hrá ako sa mu zapáči, aj tak zrejme nemá nič iné na práci. Stojím na zastávke autobusu, zakrútená v zelenom kabáte s taškou prevesenou cez rameno a odhadujem ako dlho bude autobus meškať tentoraz. Možno iba pätnásť minút?
Na moje veľké prekvapenie prichádza už desať minút po písanom príchode a tak rýchlo vchádzam do vyhriateho prostriedku verejnej dopravy, kupujem si lístok a zhodím z hlavy kapucňu. S miestom na sedenie nie je problém, autobus je skôr prázdny než plný a tak sa usadím niekde dozadu a zahľadím sa von.

Lewardský les

21. února 2016 v 9:37 | Casion
Ako ste si možno všimli podľa ikonky v menu, rozhodla som sa zapojiť do Ročnej literárnej súťaže na blogu mikulovatereza.blogspot.sk . Témou na mesiac február je vodné znamenie a ja som napokon konečne napísala poviedku. Prvá, ktorú som napísala sa mi až tak nepáčila, možno ju ešte upravím a pridám na blog, no tentoraz tu mám pre vás príbeh s názvom Lewardský les.





Lewardský les

Poryvy vetra vháňajú dážď do tváre, oči namáhavo zažmurkajú proti ťažkým kvapkám. Skrehnuté telo ledva stojí, trasie sa a každý pohyb premrznutých prstov spôsobuje bolesť akoby do nich bodala stovka ihiel.
Môj duch vletí späť do tela a mňa opäť zaleje tá vlna zimy a bolesti. Ani oddelením sa od tela sa mi nepodarilo nájsť cestu. Chúlim sa pod stromom na okraji Lewarského lesa a márne sa skrehnutými prstami snažím urobiť znamenie ohňa nad kôpkou premočeného dreva. Namiesto toľko vytúženého červeného symbolu plameňa mi z prsta vyskakujú iba modré vlny - symbol vody.
Akoby jej tu všade naokolo nebolo dosť!

Tanec s dryádou - drabble

10. února 2016 v 16:37 | Casion
Ospravedlňujem sa za zníženú aktivitu, akosi toho bolo v posledných dňoch veľa. Mám tu pre vás drabble, dúfma, že si nájdete chvíľku a prečítate si ho.
Inak, pripravujem súťaž, takže mi pokojne napíšte aká by sa vám páčila, či máte chuť na otázky, niečo kreatívne, možno poslať nejakú fotku,...? :-)

Putovné divadlo na cestách

18. ledna 2016 v 8:00 | Casion
V škole sme mali za domácu úlohu napísať sloh a práve oň by som sa dnes s vami chcela podeliť. Ide o umelecké rozprávanie, čo je super žáner. Len škoda, že sme limitovaní dĺžkou, na dve strany poriadne rozvinúť nejaký dobrý príbeh s tým, aby mal všetky prvky, ktoré podľa pravidiel v škole má mať nie je až také super.
Každopádne dúfam, že sa vám môj príbeh bude aspoň trochu páčiť :-)

Rozhodli sme sa žiť

28. prosince 2015 v 14:32 | Casion
Prinášam vám krátky príbeh s názvom Rozhodli sme sa žiť. Začala som ho písať z náhlej inšpirácie a neskôr som ho dokončila a poslala do súťaže Jašíkove Kysuce, kde som sa síce neumiestnila, dostala som však čestné uznanie a poviedka bola zverejnená aj v zborníku, čo ma úprimne potešilo.
Síce nejde o fantasy, ale o historický príbeh, dúfam však, že sa vám bude páčiť a že si nájdete chvíľku na jeho prečítanie.


Rozhodli sme sa žiť


Hnev.
Surový hnev koloval mi v žilách, rozpaľoval ich dobiela a poháňal ma vpred. Rázovala som vpred dlhou chodbou, pery som stískala, aby som zadržala príval nadávok. Prišla som na koniec chodby, kde sa nachádzali veľké, mohutné dvere a pred nimi stáli dvaja strážcovia s kopijami v modrých uniformách.
Len čo ma uvideli prichádzať, skrížili kopije pred dverami a keď som pri nich zastala, jeden prehovoril: ,,Ľutujem, ale Rada zasadá, nikto nesmie vstúpiť."
,,Ja nie som nikto! Musím hovoriť s veliteľom Hexom."
,,Ale, slečna..." začal vojak neisto a pohľadom hľadal podporu u svojho kolegu.
,,Som Sebariel Cleft Hex, nežiadam vás o povolenie, prikazujem vám, aby ste otvorili tie dvere!" ovládla som sa, vydala som chladný povedal sprevádzaný povýšeným pohľadom. Nikdy som nezneužívala svoje postavenie, nie takto, ale otec mi nedal na výber. To čo sa on a tá banda starých senilných bláznov chystajú uzákoniť je neprijateľné.

Stopy v snehu (drabble)

10. prosince 2015 v 12:47 | Casion
Pracujem na recenziách, onedlho sa dozviete ako sa mi páčila Zlacená pečeť či Koruna z temnoty. Predtým mám však pre vás ešte jedno drabble, ktoré sa vám snáď bude páčiť. Má zimnú atmosféru a aj keď sneh, žiaľ, ešte nie je, aj tak dúfam, že sa vám zapáči.

Príroda – najlepší umelec

6. listopadu 2015 v 15:11 | Casion
Nedávno som bola na prechádzke a nafotila som niekoľko fotiek. Keďže som ich nechcela pridávať iba tak, napísala som drabble a spojila som ho s fotkami do jedného článku. Snáď si každý príde na svoje, či už vás zaujme text, fotky alebo oboje.

Omrvinka mágie

23. října 2015 v 7:02 | Casion
Po naozaj dlhej dobe som konečne niečo napísala. A nielen napísala, ale aj dokončila. Dúfam, že ma táto poviedka znovu naštartuje a ja sa opäť rozbehnem v písaní :-).
Budem rada, ak si príbeh prečítate, ide skôr o taký akoby čriepok z väčšieho príbehu. Zatiaľ nemám v pláne v príbehu nejako pokračovať, ale chcela som napísať niečo bez tradičného začiatku a konca, dokonca s takmer absenciou deja.

Každopádne prajem príjemné čítanie a snáď ma potešíte aj nejakým komentárom :-)

Omrvinka mágie


Výrazná aróma mletých kávových zŕn a škorice sa vznášala vo vzduchu spolu s tenkými pásikmi dymu z čajových sviečok rozmiestnených kde len to bolo možné. A tých miesto bolo veľa - na poličkách, stolíkoch, taburetkách, na drevenej podlahe s množstvom škrabancov.

,,Si to ty?" ozval sa odniekiaľ z bytu ženský
hlas postaršej ženy len čo som vošla do chodby a potichu za sebou zatvorila dvere.
,,Áno," zavolám a vyzlečiem si kabát, v byte
je príjemné teplo, ktoré mi rýchlo
zohrieva skrehnuté telo. S kabátom prehodeným
cez predlaktie sa vnorím do bytu
osvetleného sviečkami. Každý normálny človek
by sa obával požiaru, ale... V tomto prípade nejde ani o normálneho ani o človeka.
Vojdem do tmavej obývačky s vyšľapaným kobercom, trochu ošúchanou olivovo zelenou sedačkou a kreslami uprostred. Stál tam aj konferenčný stolík z tmavého dreva, ktorý spod záplavy papierov a kníh nebolo takmer vôbec vidno. Steny boli pokryté nevkusnými starými tapetami, ktoré našťastie takmer úplne zakrývali police s knihami. Okrem kníh na policiach boli zvláštne veci ako napríklad lebka človeka, drevené truhličky, farebné kamene,...

Panic in the kitchen - drabble

13. srpna 2015 v 8:53 | Casion
Mám tu pre vás snáď úsmevné sto slovné drabble, ktoré je tak trochu založené na reálnej skutočnosti. Rada varím, ale niekedy to je skôr panika v kuchyni než varenie. Dúfam, že sa vám krátky príbeh bude páčiť ;-)

Tréning - drabble

13. července 2015 v 12:36 | Casion
Na dovolnke som okrem kúpania sa v mori a popri všetkých ďalších aktivitách nezabudla ani na písanie. Tématicky to s dovolenkou a oddychom nemá nič spoločné, ale hádam sa vám to aj tak bdue páčiť :-)
Príjemné čítanie, drabble Tréning.


Precitnutie - drabble

1. června 2015 v 21:03 | Casion
Úprimne priznávam, že som nemala nápad na článok, ale povedala som si, že niečo napíšem. Mala som chuť na drabble a napokon z toho vzniklo doubledrabble, teda krátky príbeh s dvesto slovami. Tématicky je to zvláštne, je to výlev mojich pocitov, ale keď som napísala hrubú kostru uvedomila som si, že som to už dávnejšie chcela dostať zo seba von a preto som rada, že som ho napísala.
Snáď sa vám bude páčiť, aspoň niektoré slovné spojenia, ak by vám nesadla téma.


Sieť očakávaní - drabble

13. dubna 2015 v 19:47 | Casion
Písaniu síce už nevenujem toľko času ako kedysi, avšak stále rada píšem a tvorím. Dúfam, že vás moje drabble minimálne zaujme a možno sa vám bude aj páčiť.

Snehová kométa - drabble

6. ledna 2015 v 20:14 | Casion
Mám tu pre vás drabble, ktoré vzniklo, keď som nedávno išla večer domov z kina a vystúpila som na vlakovej stanici.

Snehová kométa



Sledujem miznúci chvost snehových vločiek, ktoré zbesilo utekajú za odchádzajúcim vlakom. Vír bielych bodiek, ktoré sa zdajú také maličké, že ich takmer nevidno. Vo svetle blikajúcej pouličnej lampy zastavujem na vlakovej stanici, kde ma zastihne ohlušujúce ticho, ktoré vystriedalo hukot vzďaľujúceho sa vlaku. Môj dych sa zráža v obáčiku pary. Na krajinu sadá večer, tma rozprestiera temnotu, na ktorej ako na čiernom podklade vynikne každá, i tá najmnejšia vločka. Skrehnutými
rukami vytiahnem z vrecka mobil a odblokujem ho. Jasný displej ma na chvíľu prinúti privrieť oči, kým si na svetlo nezvyknem a vytočím číslo.
- Prosím?
,,Zmeškala som vlak," hovorím ticho.

Jed - drabble

6. prosince 2014 v 10:43 | Casion
Drabble, ktoré vzniklo tak nejako náhodne. Námet prišiel pri čakaní na autobusovej zastávke a doma to dostalo akú-takú formu a výlsedok si môžete prečítať.

Jed


Chytím sklenený pohár a priložím ho k horúcim perám. Obrátim do seba pohárik hnusu, rýchlo a bez zaváhania. Viem čo ma čaká a je lepšie prehltnúť to naraz, než dostávať jed po kvapkách. Tekutina chutiaca ako rozžeravená kyselina steká dolu ústnou dutinou so snahou vypáliť dieru do môjho tela. Možno sa jej to aj podarí, je to poriadny ekrazit. Zadívam sa na prázdny pohár a na dne je divadlo. Divadlo odrážajúceho sa svetla, ktoré sa trepoce chytené do sklenenej siete. Vtedy z nečakaného impulzu hodím pohár o neďalekú stenu, kde sa rozbije na drobné ligotavé črepy.
,,Ďalší!" volám na barmana.

Posledný október

31. října 2014 v 17:30 | Casion
Mám tu pre vás poviedku, ktorú som napísala do ročnej literárnej súťaže u TerkyM. Témou na tento mesiac bol posledný október, takže som sa chopila Halloweenskej témy a niečo napísala. Samozrejme poviedka vznikla dnes, na poslednú chvíľu.
Dúfam, že poznáte Tima Burtona a jeho známe postavy Emilly a Jacka Skallingtona :-)



Posledný október



,,Wendy, čo to máš na sebe?" zaskočene sa ma opýta spolubývajúca z internátu a ja na ňu pochybovačne pozriem, či svoju otázku myslí vážne. Mám modré vlasy, mŕtvolne bielo-modrú pleť, veľké biele oči a na sebe dotrhané svadobné šaty. Ľavá ruka je už iba holá kosť a na hrudi mi vytŕča niekoľko rebier.
,,Ale no tak, nehovor mi, že nepoznáš Emily!" odpoviem jej a vyvalím na ňu veľké oči. Nebolo jednoduché zväčšiť si ich a zvyknúť si na to pozeranie sa nimi.
,,Aha Emily... To je asi z nejakého filmu..."
,,To je z Mŕtvej nevesty od Tima Burtona!" opravím ju, koniec koncov, toto nie je iba nejaký film. Sklamane si povzdychnem, po rokoch ma už neprekvapuje, že mágovia jednoducho nepoznajú filmy a už vôbec nie dobré filmy.
,,Ale Wendy, nie je takáto premena... nebezpečná?"
,,Nemaj strach," mávnem nad tým rukou a vykročím von z internátu nevšímajúc si všetky začudované pohľady od ostatných žiakov.
Majú na sebe čierne rúcha s erbom strieborného polmesiaca, takže sa medzi nimi dobre vynímam.

Druhá smrť (drabble)

16. října 2014 v 15:29 | Casion
Drabble, ktoré som napísala v škole a snáď sa vám bude páči. Je tak trošku psycho, ale to je zámerné, akoby taký krátky horor, ale z pohľadu druhej strany.



Druhá smrť

Jemne sa vznášam ponad dlážky v labyrinte temných chodieb. Natiahnem nehmotnú ruku a ako vánok pohládzam steny zdobené iba vyblednutými zdrapmi tapiet a odlupujúcou sa omietkou. V mojich spomienkach však idem po svetlom zaliatej útulnej chodbe s mäkkým kobercom a pestrofarebnými obrazmi.
Zrazu sa však ozval ohlušujúci rachot, steny sa zatriasli a chodba za mnou zmizla. Zjavilo sa jasné denné svetlo, no môj svet sa rozpadal na kúsky. Mizol. Hluk bagra, buldozéra a dunivé otrasy ničili posledné zvyšky môjho života. Moje nejasné priesvitné telo sa rozplývalo, cítila som nepomenovateľnú bolesť a vedela som, že umieram. Umieram opäť, už druhý krát.

(zdroj obrázku)

Ako sa to vždy začína

25. září 2014 v 16:01 | Casion
Táto prapodivná úvaha na tému Ako sa to vždy začína vznikla v priebehu desiatich minút, rýchlovka. Tému som mala zadanú, keďže dielko je súťasťou celoročnej literárnej súťaže
u Terky M. Minulomesačnú tému som, žiaľ, nestihla pretvoriť na nejaké dielo, tak snáď to teraz aspoň trošku vynahradím. Pôvodne som chcela poviedku, ale vzniklo z toho niečo takéto...


Ako to vždy začína


Mnoho ľudí sa ma pýta ako začínam písať svoje príbehy. Kde beriem inšpiráciu? Sú postavy reálne? Ako to, že nad tým nerozmýšľaš a začneš jednoducho písať?
Sú to otázky, nad ktorými sa obvykle ani nepozastavujem a prejdem ich s pokrčením ramien. Teraz som sa však rozhodla trošku tieto otázky vysvetliť. Začína sa to hudbou, dobrou piesňou alebo skladbou, ktorá sa na mňa valí z reprákov, zo slúchadiel, odkiaľkoľvek. Nesmie však byť ticho. Pretože v tichu je akýsi zvláštny poriadok, ktorý mi zastavuje múzu, ako keď vo filme stlačíte pauzu a ostane náhle ticho. Čakáte čo bude ďalej.

Horúci problém

7. září 2014 v 10:47 | Casion
Mám tu pre vás trochu dlhšiu jednorázovku. Trochu neobvykle nemá výrazný dej, snažila som sa skôr zamerať na atmosféru prostredia a situácie ako takej. Príbeh vznikol na dovolenke a ja dúfam, že si aj napriek rozbiehajúcej sa škole nájdete čas prečítať si ju.


Horúci problém


Žiarivé slnko sa usmievalo vysoko na oblohe a vôbec si nerobila starosti s tým, aké teplo spôsobuje ľuďom pod ním. Jemné šumenie morských vĺn a cinkanie kociek ľadu v chladenom farebnom drinku boli jediné zvuky široko ďaleko. Idylickú dovolenkovú atmosféru prerušilo ostré pípanie mobilu.
,,Som na dovolenke," zaznel ženský hlas, keď majiteľka telefónu stlačila zelené tlačidlo a priložila si mobil k uchu. Akonáhle sa odmlčala mužský hlas zo slúchadla sa začal ospravedlňovať a rýchlo spustil o výnimočnej situácii. Presviedčal ju, aby im prišla na pomoc a čiernovláska si povzdychla, rukou si prehrabla vlnité vlasy a rezignovane prikývla. Presne pre toto si nikdy neberie dovolenky! Lenže niekto si to tentoraz nechcel nechať vysvetliť a poslal ju nachytať bronz na slnkom zaliate pobrežie súkromnej pláže. Iste, je to nádhera, ale čo z toho, keď je tu sotva zopár dni?

Hlas v telefóne sotva vnímala, veľmi dobre vedela ako sa odtiaľto dostane a kam má ísť, aby ju vyzdvihli ich ľudia. So strohým "O chvíľu som tam" zrušila hovor a ešte niekoľko sekúnd si dopriala pohladenie slnečných lúčov na odhalenom tele. Mala na sebe zelené plavky, zo stolíka vedľa ležadla si vzala čierne slnečné okuliare, za ktorými skryla svoje zelené oči.
 
 

Reklama


Rubriky