Cesta do Atlantídy by Yasemin

4. ledna 2012 v 12:19 | Yasemin |  Súťaže...

Cesta do Atlantídy

Už od nepamäti sa medzi rybármi hovorí, že more skrýva rôzne taje. Či už od drobných morských mužíčkov po bájnu Atlantídu, v ktorej žijú tajomné morské krásky. V týchto časoch väčšina mladých rybárov považuje príbehy o podmorskom svete len za legendy, či snahu starých rybárov prilákať pozornosť. Inak nebolo ani na Bermudách. Nikto nechcel veriť v to čo sa zdalo byť nemožné. Ani nechválne známy bermudský trojuholník nebol braný vážne. O lodiach, ktoré sa nevrátili hovorili, že ich prepadli piráti a tým sa všetko "racionálne" vysvetlilo.


Pred pár dňami priletel do pobrežného mesta Bermúd holub so správou. Na malom pokrčenom papieriku stálo: O pár dní dorazíme na pobrežie. Prídeme si po nové zásoby a nových členov posádky. Ak nechcete prelievať krv, radím vám neklaďte odpor. Podpísaný kapitán Čierna Brada
Táto správa mnohých vydesila, no mnohý mladý muži sa potešili. Medzi nimi bol aj mladý Billy Bitter, zvaný aj ako Billy B [Bí]. Žil so starým rybárom Johnom. Podľa všetkých bol John blázon ale podľa Billyho nie. Tmavovlasý modrooký chlapec hltal každé jeho slovo o morských bytostiach. John bol už síce starý a slepý, no vedel to čo iní nevedeli. Bolo to tajomstvo, ktoré si chcel vziať do hrobu. Kedysi totiž patril k tým čo žijú tam dole. V hlbinách.
"Si rozhodnutý?" spýtal sa Billyho a oči upieral na šíre more. "Áno" odvetil Billy a postavil sa z piesku. "Možno nájdem odpoveď čo sa stalo s otcom." dodal a zovrel päste až mu vystúpili žily. "Ale dávaj na seba pozor! Nezabúdaj na moje rady a príbehy!" varoval ho. "Áno John." pritakal. "Už ich vidím." riekol nadšene, keď zbadal za obzorom lodný sťažeň, na ktorom viala čierna vlajka s bielou Lebkou a prekríženými pištoľami. O malú chvíľu sa spoza obzoru pomaly vynorila čierna loď v celej svojej kráse. "Vau." žasol mladý muž. Vyhrnul so rukávy na ľahkej bielej košeli, čím ukázaj svaly. Usmial sa a povedal: "Uvidíme sa neskôr." Otočil sa a odbehol preč.
Večer, keď už bola tma taká, že by sa dala krájať, Billy Bitter sa vrátil a namieril si to rovno do miestnej krčmy, kde sa piráti zastavili na menšie posilnenie. Mladík otvoril staré vŕzgajúce dvere a vošiel dnu.
Všade sa ozýval hurhaj a krik. Za okrúhlymi drevenými stolmi i na schodoch sedeli špinaví fúzatí muži pijúc pivo a rum. "Hej! Mladý Billy B!" zvolal jeden z tunajších barových povaľačov. "Zdravím!" odvetil a neisto si prešiel rukou po šiji. "Ešte stále sa túlaš s tým Johnom Riterom?" spýtal sa povaľač so smiechom, na čo väčšina stíchla. "So slepým Johnom?" obrátil sa na neho pirát so špinavou tvárou a bez piatich horných zubov. "Áno." odpovedal Billy, ale vôbec to neznelo tak sebaisto ako plánoval. "Hej, chlapče!" zahrmel mohutným hlasom námorník s dlhou čiernou bradou, v ktorej ostali omrvinky z chleba. Billy sa na neho pozrel modrými očami a aj hneď vedel kto ho oslovil. Sám kapitán Čierna Brada. "Áno pane?" opýtal sa Billy. Vysoký muž k nemu pristúpil a hlbokým hlasom prehovoril: "Ako sa voláš chlapče?" "Billy. Billy Bitter, kapitán." Piráti navôkol zhíkli. "A ako sa volá tvoj otec?" vyzvedal Čierna Brada. "Neviem pane. Som sirota." odvetil márne sa snažil zakryť smútok.
"Je to on..." povrávali si členovia pirátskej posádky navôkol. "Mám pre teba návrh." začal bradatý chlap. "Môžeš sa stať členom mojej posádky ale..." Zmĺkol. "Ale čo pane?" Billy hrdo vystrčil bradu a vypol hruď. "Ale potom už nebudeš Billy ale Bill. A taktiež už nebude cesty späť." "Dobre pane. Kapitán!" vyhlásil nadšene a zasalutoval. "Tvoje nadšenie sa mi páči. Ráno vyrážame." zavelil Čierna Brada a podal Billymu, Billovi fľašu rumu. Večer sa k nim Bill pripojil. Nad ránom sa rozlúčil s Johnom a vyplával spolu s posádkou krutého kapitána Čiernej Brady, aby brázdili zakázané vody oceánov.
More bolo pokojné, akoby sa bálo zahrávať s loďou kapitána s dlhou čiernou bradou. S Čiernym korábom. Billova plavba nebola však celkom pokojná. Mladý mocný muž musel vytierať palubu, tak ako aj ostatný zelenáči. "Hej Bill!" zahrmel kapitán. "Áno kapitán?" spýtal sa Bill ochotne. "Poď sem!" prikázal spoza kapitánskeho mostíka. Bill vstal, hodil handru na zem a oprášil si kolená. Hrdo prišiel za kapitánom, očakávajúc niečo zvláštne. "Vyznáš sa vo hviezdach, mladý?!" vypytoval sa kapitán s temnými očami. "Áno pane." priznal Bill Bitter. "Myslel som si. Dobre." povedal a prudko odišiel do svojej kajuty.
Večer, keď na nebi jasne plápolali prvé hviezdy, Bill ich s úžasom pozoroval. Fascinovali ho od detstva. Čierny koráb sa vodami plavil nečujne, keď tu si ho (Billa) kapitán zavolal do svojej kajuty. "Bill, poď ku mne." zavolal na neho aby podišiel k stolu. V kajute bolo šero. Osvetľovalo ju len pár sviec. Keď sa Bill nahol nad stôl z dubového dreva zbadal mapy oblohy, hviezd či aj pevniny. "Vraj sa vyznáš v mapách." oznamoval, nepýtal sa. Mladík len prikývol a pozrel sa na hrubé zvitky na okraji stola. "Toto sú staré hviezdne mapy. Nevyznám sa v nich." vysvetľoval. "Podľa nich sa dá presne určiť poloha Bermudského trojuholníka." Rukou ukázal na stôl. "Tu máš všetko čo potrebuješ. Ukážeš mi kde je!" "Ale načo pane? Je to príliš nebezpečné." "Musí to byť ešte do trinástich dní." Bill si to prepočítal v hlave. "Až budú planéty v jednom šíku a Cassiopeia utvorí priamku, vytvorí sa vír medzi svetmi. Otvorí cestu k pokladu." rozprával neprítomne. "Bájne Vikingské zlato." prerušil ho modrooký mladý muž užasnuto. Kapitán sa k nemu naklonil. Tváre sa im takmer dotýkali a Bill cítil jeho zapáchajúci dych. "Áno, to je poklad rodu Teachovcov. Brána sa otvorí len raz za sto rokov tak ti radím nezahrávaj sa s časom. Nezahrávaj sa so mnou..." dodal chladne, ľadovo. "Ako tvoj všivavý otec." odmlčal sa keď videl mladíkovo zhrozenie."Áno. Tvoj otec! Chcel si to bohatstvo nechať pre seba! Odmietol otvoriť bránu!" už kričal. "Ak nechceš aby si skončil v hlbinách mora ako on a ak nechceš aby tvoje milované mestečko ľahlo popolom, otvoríš bránu." Doriekol a s treskotom dverí sa vytratil. Tmavovlasý mladík pocítil úzkosť ale nechcel aby obyvateľov jeho rodného mesta zabili. Pustil sa teda do práce.
O štyri dni už vedel kde sa mýtický trojuholník skrýva, vedel i to ako bránu otvoriť. Avšak sa bál. Bol bledý ako stena. Keď kapitán Čierna brada dorazil k nemu spýtal sa. "Vieš kde to je?" "Áno ale..."nedopovedal, keďže ho mohutný hlas kapitána prerušil. "Dobre vyrážame. Poď navigovať." prikázal. "Ale kapitán!" okríkol ho Bill. "Čo?!" oboril sa na Billa chamtivý muž s temnými očami. "Pane o deväť dní bude aj krvavý mesiac." varoval ho. "A?" necápal Čierna brada. "Pod bermudským trojuholníkom leží Atlantída. Kráľovstvo sirén a morských panien." vysvetľoval Bill márne. "No a?" nechcel to počúvať a chystal sa na odchod. "Ony sa živia mužským mäsom a cez krvavý mesiac je tá chuť pre ne neodolateľná. Zabijete tak nás i seba." nedal sa odbiť a zdrapil kapitána za zápästie. "Keci." fľochol na Billa pohľadom. Nechcel tomu veriť, bol zaslepený túhou po poklade. "Krvavý mesiac prebudí..." Bill sa naklonil ku kapitánovému uchu. "Morského hada- Midgardsormra." šepkal. "Zhltne celú loď ako malinu." Varoval ho znovu. "Nerobte to!" Roku mu zvieral tak silno až mu belela. Vysoký muž ňou trhol a vymanil sa. "To sú len báchorky." mávol rukou a zasmial sa. Niečo sa v ňom však obávalo. "A teraz naviguj!" kázal mu kapitán i priložil mu pištoľ pod bradu. "Padaj!" postrčil ho na palubu do tmy. Ani hviezdna obloha nebola taká veselá ako inokedy, no hviezdy ešte svietili. "Cassiopeia je skoro rovná. Musíme pridať." povedal neveselo. Prehrabol si tmavé vlasy a zavelil: "Na Severo-Východ!" Pozrel sa na mapu a prstom ukázal na hviezdnu oblohu. "Pegas, Androméda, Trojuholník..." mrmlal si sám pre seba. Obrátil sa na kapitána a povedal: "Odhadujem, že o štyri či päť dní tam budeme, ak nás nezastihne búrka."
Lenže búrka ich zastihla. Na palube bol zmätok, lež o osem dní už kotvili v pochmúrnej zahmlenej a chladnej oblasti. I keď svitalo. Medzi morskými vlkmi panoval nepokoj. Báli sa Sirén a Morských panien, ale o Midgardsormrovi nevedeli. Ako na ochranu Bill rozdal námorníkom guľôčky vosku, ktoré slúžili ako dokonalé špunty do uší, ak by začuli spev Sirén.
Až v podvečer sa ozvala lahodná pieseň. Hladila sluch a lákal mužov k sebe do mora. Nespieval ju nik iný ako Siréna- nádherná žena s rybím chvostom pokrytým šupinami zafarbenými podľa varby očí. Ich poprsie bolo pokryté šupinami, ktoré akoby vytvárali originálne a odvážne plavky.
"Vosk!" zvrieskol Bill a vložil si kúsky vosku do uší. Lenže pre Christophera bolo už neskoro. Príliš sa naklonil a spadol rovno k nádhernej položene. Lahodné tóny prerušil jeho bezmocný krik, ktorý však ostatní nepočuli.
Zdanlivé ticho však netrvalo dlho. Pod rúškom noci nastalo peklo. Hviezdy zo súhvezdia Cassiopeia tvorili priamku a planéty boli už v jednom šíku. Spoza horizontu vyplával na nebo mesiac vo svojej krvavej farbe. "Otvor ju!" Prikázal kapitán Billovi. Modrooký mladík sa postavil na okraj paluby. Malou dýkou porezal dlaň, dosť hlboko. Ruku nastrčil cez okraj a krv kvapkala rovno do mora. "Porta mundi, gurgnes aeternitatis detegere vultus!" vyriekol zaklínadlo. Hviezdy na nebi sa rozžiarili a v mori sa pomaly vytváral vír. Pieseň sirén utíchla. Čierna brada si okolo pása priviazal lano, jeho druhý koniec zase o lodný sťažeň. "Keď trikrát zatiahnem vytiahnite ma!" prikázal a skočil do penistej brány. Ozvali sa výkriky. Zahrmelo. Sirény sa pod vplivom krvavého mesiaca nedali odbyť. Driapali sa na palubu. Sičali. Vyskalovali z rozbúreného mora a strkali mužov do vody. Krik sa rozliehal po okolí. Muži sa márne bránili útoku sirén.
Voda bola krvavá a polovica posádky mŕtva. Blesky rozťali oblohu vo dvoje. Čierna mrákava našepkávala, že nie je už návratu. Nádherné, no predsa krvilačné potvory sa plazili po špinavej drevenej palube. Škriekali, až muži pomaly zamdlievali. Zatínali zuby mužom do mäsa. Krv tiekla po palube. Namiesto zábradlia a korby tu ležali len trosky. Bill odušu nabodával krásne stvorenia na hrdzavý meč. Prebodával už tak chladné srdcia sirén. Len sa bránil. Prábe stál s mečom v pohryzenej ruke pred krásnou mladou sirénou. Bola to tmavovláska s jemnými črtami a zalenými očami. Honosný zelený chvost zdobila jemná plutva. Celkom nad panvou, lež na chrbte. Bola všek iná. Nemala až taký krvilačný výraz. Už už by ju bol nabodol, ale loď sa otriasla. Ledva sa udržal na nohách. Sirény skríkli a zbesilo sa vrhali do vody. Bill všek sirénu pred ním nenechal ujsť. Zabodol jej ostrie meča rovno do chvosta. Skríkla a dravo cvakala zubami. Loď sa otriasla znovu a siréna sa skrčila. Mala v očiach strach.
Na palube ostal možno len tucet mužov a Bill. Lano, na ktorom vysel muž s čiernou bradou sa pretrhlo. Loď sa otriasla znovu, nastalo ticho, ako pred búrkou, keď sa náhle ozvalo prasknutie. Z prostriedku lode sa vynorila obrovská hlava, ako dračia. Veľká ako polovica lode. Ostré pol metrové zubiská cvakali na vôkol. Siréna zvrieskla a snažila sa skryť. "Plav!" prikázal jaj Bill, keď z nej meč vytiahol. Zaľúbil sa na prvý pohľad. Siréna sa prestrašene hodila do vody, pričom vyšplechla veľké množstvo vody. Morský had syčal a loď sa rozlomila vo dvoje. Bol tmavomodrý s červenými očami. Dlhočíznym chvostom obmotal korbu lode, ktorú drvil. Otvoril velikánsku papuľu a dlhým čiernym jazykom obmotával trup mužom. Následne ich zhltol ako jedno-hubky. Na palube zostali už len Bill, starý Jack, Thomas a Elliot. Bezradný muži krčiac sa v rohu vedeli, že sú na potápajúcej sa lodi bezmocný. "Nie!" hlesol Bill. "Som predsa Billy Bitter." oznámil ustráchaným mužom. Vstal a zovrel rukoväť šable. Rozbehol sa strmhlav k morskej príšere. Skočil jej rovno do papule. "Ááá..." zvrieskol a prebodol potvore čierne podnebie asi päťkrát. Morský had sa zaknísal a padol do vody. Billy však nestihol vyskočiť a potopil sa spolu s mŕtvym telom Midgardsormrado hlbín. Zavrel oči a čakal na smrť. Videl biele svetlo, ku ktorému sa približoval. Pocítil však pálčivú bolesť na nohách a niečie mrmlanie. Svetlo ustupovalo až nakoniec zmizlo. Videl len tmu, tmu, tmu. Pootvoril oči a zistil, že je pod vodou v hlbinách a že môže dýchať. Rukou sa dotkol krku, ktorý ho zvláštne šteklil. Mal na ňom akési pásiky-žiabre. Pozrel sa na svoje nohy. Neboli tam. Namiesto nich mal striebristo-modrý rybí chvost. Pozdvihol hlavu a pred sebou zbadal sirénu, ktorú zachránil inak by ju Midgardsormr zožral ako prvú. "Som Ewelyn." predstavila sa s úsmevom. "Billy!" povedal a nechápavo jej podal ruku. "Toto je Atlantída." povedala nežne a rukou ukázala okolo seba na rozľahlé, podmorské mesto. Budovy boli z bieleho korálu a zlata. Rozhliadol sa pozornejšie a zbadal tie tajomné podmorské bytosti, teraz tak vľúdne. "Vau..." šepol, pretože neveril vlastným očiam..

Hodnotenie:
Casion-
1. Originalita - 10/10
Veľmi sa mi zapáčila téma totho príbehu. Atlantída je skvelý nápad a mne sa páči, že si ho použila.

2. Pravopis - 7/10
Nemala si veľa chýb, ale bola ich tam zopár... Hlavne jedna a to bolo mäkké i namiesto tvrdého y. Bolo to myslím aj vybrané slovo, takže na to pozor...

3. Splnenie zadania - 10/10
Fantasy to bolo a bola aj priama reč, takže nie je čo dodať a dávam plný počet bodov.

4. Vzhľad - 6/10
Tu žiaľ strhávam body, pretože poviedka nemala urobené odseky, priama reč sa začína hocikde uprostred riadka. Trebalo by na tom trochu zapracovať, aby to bolo prehľadnejšie.

5. Celkový dojem -8/10
Pekný príbeh, ktorý ma obsahovo zaujal. Ešte popracuj na niektorých veciach a bude to super.
Spolu- 41/50

Jeffa-
Strašne zle sa to čítalo. Viem, že sa to v maili nedalo dobre rozčleniť, ale aj tak. Proste sa mi to nedalo poriadne čítať a myslela som, že to všetko preskočím. Lenže som to nepreskočila a musím ti povedať, že tam máš dosť gramatických chýb. Niektoré slová nedávajú zmysel..
Originalita - 8/10
Pravopis - 5/10
Splnenie zadania - 10/10
Vzhľad - 6/10
Celkový dojem - 6/10
Spolu - 35/10

ElfMaya-

Originalita: Připomíná mi to několik knih a filmů. Například piráty, Cesta do Atlantidy apod…

9/10

Pravopis: Povšimla jsem si většího počtu chyb, z velké části se jedná o překlepy.

8/10

Splnění zadání: První dva body byly splněny bez sebemenší chybičky. Jenomže kamenem úrazu se stala délka. Poslaný text v tvém provedení byl o délce 4 stránek a po úpravě pět.

9/10

Vizualita: Absence odstavců dodává povídce chaotickému dojmu.

9/10

Celkový dojem: Jedním slovem: Napínavé. Povídka mě uchvátila. Když opomineme ty chybky uvedené výše.

10/10

Shrnutí hodnocený: Patří mezi lepší díla. Bohužel jen to kazí to řádkování. Takže více než uspokojující ne?

45/50
 

31 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 4. ledna 2012 v 13:38 | Reagovat

No áno, chyby :-) To mi bolo hneď jasné, že tam budú chyby :-) To ste nevideli moje trojkové slohy za pravopis :-D
No tá dĺžka :D Nechcem sa obhajovať, viem, že som to prepískla ale v Office to mám na tri strany a preto je priama reč kde chce, to je moja chyba a som si toho vedomá :D To preto to tak blbo vyzerá :-D

2 Žinčo Žinčo | 4. ledna 2012 v 14:13 | Reagovat

Paradicky

3 Sprotte Sprotte | Web | 4. ledna 2012 v 15:21 | Reagovat

Nádherná povídka! Mě se líbí nejvíc ze všech :-D

4 Laira Laira | Web | 4. ledna 2012 v 15:36 | Reagovat

pěkný čtení ... líbí se mi tato povídka

5 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 4. ledna 2012 v 15:43 | Reagovat

[3]: Ďakujem pekne, cením si to a veľmi :D

[4]: Aj tebe ďakujem, lenže majú pravdu je to dosť na nič, keď som tam nedávala odseky :D Ale ďakujem :D

6 Isa Isa | Web | 4. ledna 2012 v 18:20 | Reagovat

Tohle je úžasný příběh. :-) Moc se mi líbil, dala jsem všechny hvězdičky. :-)

7 Sára SB Sára SB | Web | 4. ledna 2012 v 20:25 | Reagovat

pěkné

8 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 6. ledna 2012 v 16:20 | Reagovat

[6]: [7]: Ďakujem pekne :D

9 erq erq | 8. ledna 2012 v 10:14 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama